Alergia na chlór či precitlivenosť na chlór sa vyznačuje nasledovnými príznakmi: dýchavičnosť, kašeľ, zúženie priedušiek, vyrážky a podobne. Všade, kde dochádza ku kontaktu s voľným chlórom, napríklad dezinfekciou v bazénoch či čistiacich prostriedkoch, existuje riziko vzniku chloramínov a ich negatívneho pôsobenia na ľudský organizmus. Najvhodnejšou obranou je využitie čistiacich a dezinfekčných prostriedkov bez chlóru.
PREČO VZNIKÁ ALERGIA NA CHLÓR?
Chlór je jedna z najviac dráždivých prírodných látok. Je to pre jeho vysokú reaktivitu, vďaka ktorej vytvára širokú paletu zlúčenín, pričom najviac rozšírenou zlúčeninou chlóru je chlorid sodný NaCl. Táto látka je celkom neškodná a nám dôverne známa ako obyčajná jedlá soľ, ktorú používame pri varení. Chlór sa však vyskytuje tiež v silných kyselinách (napr. kyselina chlorovodíková), rozpúšťadlách skupiny PCB (polychlórované bifenyly) a v neposlednom rade tiež ako tzv. chloramíny.
Chloramíny sú deriváty amoniaku, kde je nahradený ľubovoľný počet atómov vodíka chlórom (vzniká tak NH2Cl, NHCl2 nebo NCl3). Vznikajú pri kontakte voľného chlóru s organickými látkami. S chloramínmi sa stretávame predovšetkým vo vode z vodovodu, bytovej i bazénovej chémii, pričom sú s nimi spojené niektoré zdravotné problémy. Pri krátkodobom pôsobení vyvolávajú alergické reakcie napríklad známe pálenie očných nebo nosových slizníc po kúpaní v bazéne.
Dlhodobé vystavovanie chloramínom môže mať naviac za následok rozvoj alergie na chlór a chlórové zlúčeniny.